Beckov, hrad (ruina)

Obec: Beckov, Okres: Nové Mesto nad Váhom, Kraj: Trenčiansky, Stolica: trenčianská

Ďalšie názvy

Beckovský hrad; 1208 castrum Blundix, 1219 Blonduch, 1222 Blondich, 1244 Bolonduch, 1308 Bolunduch, 1388 Galancz sive Beczkow

Stručný popis

Zrúcaniny hradu, ktorý bol postavený v 13. storočí a zničený v roku 1729. Národná kultúrna pamiatka.

Poloha

Na strmom, 70 metrov vysokom vápencovom brale priamo nad mestečkom Beckov, 245 m.n.m.

Prístup

Železničnou traťou č. 120 Bratislava - Žilina do stanice Nové Mesto nad Váhom. Odtiaľ autobusom do Beckova.

História

Hrad sa spomína ako starý už v Anonymovej kronike z prelomu 12. a 13.storočia. Existenciu hradu potvrdil aj archeologický výskum. Podľa neho sa zistilo, že najstaršie osídlenie hradného brala pochádza z neskorolaténskeho obdobia z prelomu letopočtu. Výrazné je slovanské osídlenie z veľkomoravského a poveľkomorvského obdobia, počínajúc druhou polovicou 9.storočia, ktoré postupne prerástlo do Anonymom spomínaného hradu. Hrad vybudovali pôvodne ako pohraničný strážny hrad, ktorý kontroloval veľkú časť stredného Považia. Rozsiahlejšie stavebné úpravy sú z konca 13.storočia, keď patril Matúšovi Čákovi, a najmä z prelomu 14. a 15.storočia, keď sa dostal do rúk Stiborovcov, ktorých činnosť podstatne ovplyvnila stavebný vývoj hradu. K najstarším budovám rannogotického hradu patrilo predovšetkým opevnenie horného hradu po celom obvode vápencového brala a štvorhranná obranná a súčasne obytná veža. Zachovalo sa aj murivo základov zo starších objektov opevnenia. V severnej najvyššie položenej časti opevneného priestoru postavili palác, na nádvorí ktorého sa zistila cisterna. Obranný systém stavali aj na nižších častiach hradného brala.

Stibor, ktorý v roku 1388 prevzal Beckovské panstvo venoval obrane hradu veľkú pozornosť. Pred dolným nádvorím vybudoval vstupnú bránu s barbakanom, v dolnom nádvorí umiestnil hradnú posádku, hospodárske stavby a opevnil studňu. Padací most tvoril prechod do horného hradu, ktorý prebudoval na panské sídlo s centrálnym nádvorím obklopeným palácmi. Nádvorie bolo prístupné podjazdom zo sedíliami v prízemí priečneho obytného krídla. Na východnej strane hradu vznikla hradná kaplnka s bohatou maliarskou a kamenárskou výzdobou. Nové opevnenia uzavreli do svojho systému najstaršiu obytnú vežu, ktorá stratila svoju pôvodnú funkciu. Gotické úpravy charakterizoval celý rad bohato stvárnených kamenárskych a maliarskych prác, vychádzajúcich z poľských a českých zdrojov. Stiborovský gotický hrad s vysokými vežami a dokonalým obranným systémom sa zmenil už za Bánffyovcov, ktorí z pôvodného gotického hradu postupnými prestavbami a úpravami inšpirovanými talianskymi vzormi vytvorili renesančné panské sídlo. Pri renesančných úpravách znovu objekt silno opevnili. Obranyschopnosť hradu sa osvedčila počas rotitureckých bojov, keď v roku 1599 Turci hrad neúspešne obliehali. Hrad pri renesančnej úprav dostal aj novú siluetu. Horný hrad zjednotili renesančnou atikou, v dolnom nádvorí vznikla mohutná delová bašta. Hrad postupne strácal svoj význam, po požiari v roku 1729 sa nepoužíval.